Členkový kĺb je štatisticky najčastejšie poraneným kĺbom. Najčastejšie vzniká jeho podvrtnutie – distorzia – pričom dochádza k poškodeniu väzov a to od ich natiahnutia až po úplné roztrhnutie. Môže dôjsť k chrupavkovito-kostným zlomeninám alebo chronicky k nestabilite alebo k obmedzeniu hybnosti – impingement. Po opakovaných podvrtnutiach a po zlomeninách dochádza k opotrebovaniu chrupavky a celkovému degeneratívnemu postihnutiu kĺbu. V takýchto prípadoch artroskopicky odstraňujeme voľné telieska, zahladzujeme chrupavky a výrastky na kostiach po okraji chrupavkových plôch artroskopicky.
Anatómia členkového kĺbu
Členkový kĺb je tvorený kosťami – píšťalou /tibiou/, ihlicou /fibulou/ a členkovou kosťou /talusom/. Na talus sa neupínajú žiadne svaly. Kĺbovú jamku tvorí vidlica tíbie a fibuly. Kĺbové púzdro začína tesne pri okrajoch kĺbových plôch. Tibia a fibula je spojená tibiofibulárnou syndezmózou – väzivo. Začína cca 4 – 5 cm nad kĺbovou štrbinou. Je to spojenie, funkčne veľmi dôležité pre správnu činnosť členkového kĺbu. Celý členok je spevnený početnými väzmi na vonkajšej aj vnútornej strane kĺbu. Na vonkajšej strane členka stabilizujú kĺb tri väzy – lig. fibulotalare anterius, ktoré je dôležitým stabilizátorom predo – zadného pohybu v členkovom kĺbe a je najzraniteľnejším väzom v oblasti členka. Nachádza sa najviac vpredu, lig. calcaneofibulare, ktoré vedie od koncovej časti ihlice na vonkajšiu plochu pätovej kosti a lig. fibulotalare posterius, ktoré sa nachádza vzadu. Na vnútornej strane prebieha ligamentum deltoideum, ktoré sa vejárovito rozbieha od koncovej časti píšťaly a upína sa na talus a pätovú kosť. Zabraňuje dislokácii kĺbu dopredu, dolu a dozadu. Má trojhranný tvar. Rozlišujeme na ňom povrchovú a hlbokú vrstvu.
Výhody artroskopickej operácie členka
- Kozmetický efekt
- Menšia pooperačná bolesť
- Rýchlejšia a menej bolestivá rehabilitácia
- Menšie poškodenie mäkkých tkanív
- Lepší pooperačný rozsah hybnosti