Koleno je najčastejšie artroskopovaným kĺbom v ľudskom tele. Patrí medzi najzložitejšie kĺby ľudského tela. V kolene je mnoho štruktúr, ktoré môžu byť následkom úrazu alebo degeneráciou poškodené. Ide hlavne o menisky, predný a zadný skrížený väz a často býva poškodená aj chrupavka. Tu ide väčšinou o degeneratívne poškodenie – z opotrebovania, ale môže sa poškodiť aj úrazovým mechanizmom. V kolene niekedy vznikajú voľné chrupavkovité telieska, najmä u starších ľudí pri degeneratívnom ochorení, ktoré môžu koleno „zablokovať“( nemožnosť vystretia alebo zohnutia kolenného kĺbu, kedy sa medzi chrupavky „vmedzerí“„určité tkanivo). Artroskopicky sa dajú jednoducho odstrániť. Koleno môže „zablokovať“ tiež poškodený meniskus alebo predný skrížený väz.
Anatómia kolenného kĺbu
Kolenný kĺb patrí medzi najzložitejšie kĺby v tele a je jedným z najviac zaťažovaných kĺbov. Tvoria ho štyri kosti – najaväčšia stehenná kosť /femur/ sa spája s oboma kosťami predkolenia /tibia, fibula/ pomocou kĺbneho púzdra a väziva. Jabĺčko /patela/ sa nachádza v prednej časti kolena a pri zohýbaní kolena sa posúva po chrupavke stehennej kosti v žliabku, ktorý sa nazýva sulcus femoris. Základnými svalovými skupinami sú štvorhlavý sval stehna /musculus quadriceps femoris/ nachádzajúci sa na prednej časti stehna, ktorý po okrajoch pately postupne prechádza do tzv. patelárneho väzu a tým sa upína na píšťalu na tzv. drsnatine /tuberositas tibiae/. Týmto mechanizmom je umožnené vystieranie kolena akoby cez malú kladku. Na zadnej strane sú hamstringy a dvojhlavý sval steha. Koniec femuru a začiatok tibie sú v klbe pokryté chrupavkou, medzi ktorými sa nachádzajú útvary polmesiacovitého tvaru z väzivovej chrupavky – menisky. Po stranách kĺbu sa nachádzajú postranné väzy – vonkajší a vnútorný, ktoré stabilizujú koleno v bočnom smere a vo vnútri kĺbu sú v strednej časti lokalizované skrížené väzy – predný a zadný. Tie zabezpečujú stabilitu kolena v predozadnom smere.
Chrupavka je bezcievne tkanivo, ktoré pokrýva vnútrokĺbne dotykové plochy kĺbu. Spolu s kĺbnou tekutinou, ktorá sa tvorí v kĺbnom púzdre napomáha hladkému pohybu kĺbu a zabraňuje jeho opotrebovaniu a umožňuje pružný prenos záťaže na pohybový aparát. V mladosti je chrupavka jemná a hladká, stárnutím postupne vysychá, dochádza ku jej stenčovaniu až môže na niektorých miestach, najmä v najviac zaťažovaných lokalitách, úplne vymiznúť. Hovoríme o artróze. Pri takomto poškodení sa artroskopicky vykonáva zahledenie povrchu chrupavky alebo pri jej úplnom vymiznutí návrty do kosti, čím vyvoláme hojenie väzivovou chrupavkou v mieste poškodenia. U mladších ľudí sa vykonávajú náhrady defektu chrupavky – mozaiková plastika, transplantácia autológnych chondrocytov. Pri úrazovom poškodení môžeme chrupavku fixovať na miesto jej uvolnenia. Následne po operácii sa ambulantne vykonáva chondroprotektívna liečba ( „lieky na chrupavku“).
Menisky sú štruktúry v kolene tvorené z väzivovej chrupavky, nachádzajúce sa na okraji kĺbu. Existuje vonkajší a vnútorný meniskus. Sú tvarované do mesiačikovitého tvaru, na priereze majú trojuholníkový tvar a ich hlavnou úlohou je tlmenie nárazov pri skokoch a dopadoch na koleno a vyrovnávajú nerovnosti klbových plôch. Hlavnou príčinou poškodenia menisku sú športové úrazy – podvrtnutie kolena. Niekedy vznikne trhlina na menisku pri drepnutí alebo rýchlom zohnutí alebo vystretí kolena. Najčastejšie sa trhá v zadnej časti – tzv. zadný roh menisku, kde je meniskus vystavený najväčšej záťaži a pri nesprávnom pohybe tržným silám. U starších ľudí dochádza ku degeratívnemu poškodeniu menisku a už pri ľahkom úraze sa „natrhne“. Meniskus sa môže poškodiť celý, alebo len jeho časť. Väčšina poranení menisku, najmä pri chronických ťažkostiach, je indikovaná na operačné riešenie. V minulosti sa odstraňoval meniskus celý a z veľkého rezu, artroskopicky sa odstraňuje len poškodená časť menisku a zdravá časť menisku sa ponecháva v kolennom kĺbe na svojom pôvodnom mieste. Pozdĺžna trhlina menisku, ktorá sa nachádza v časti menisku, ktorá je prekrvenej oblasti, sa dajú ošetriť zošitím – sutúrou. Používajú sa špeciálne fixačné prvky. Tento typ ošetrenia sa robí najmä pri čerstvých úrazoch u mladých ľudí, kde je dobrá prognóza prihojenia menisku.
Skrížené a postranné väzy sú hlavnými stabilizátormi kolena. Predný a zadný skrížený väz sa navzájom krížia v strede kolena. Predný stabilizuje posun predkolenia voči posunu dopredu a zadný proti posunu dozadu. Po stranách sa nachádzajú bočné väzy – vnútorný a vonkajší väz. Pri ich poškodení dochádza ku zníženiu stability kolena. Pri dlhodobej nestabilite kolena dochádza ku degeneratívnemu poškodeniu kĺbu. Pri roztrhnutí postranných väzov ,najčastejšie pri lyžovaní, raketových športoch, pri futbale alebo hokeji, je podľa závažnosti indikovaný buď konzervatívny spôsob liečby fixáciou alebo pri úplnom roztrhnutí jeho zošitie. Veľmi často dochádza pri týchto športoch ku poraneniu predného skríženého väzu. V minulosti sa predný skrížený väz zošíval, v súčasnosti sa vykonávajú rekonštrukčné operácie – tzv – plastiky predného alebo zadného skríženého väzu.